Životná úroveň – je stupeň uspokojenia životných potrieb ľudí a súhrn podmienok, v ktorých sa tieto uspokojujú.
Potreby členíme na: hmotné, kultúrne, sociálne a ostatné.
Hmotné životné úrovne:
– priame – cez merateľné zložky,
– nepriame – v čase, v priestore.
Životnú úroveň vyjadrujeme aj tzv. EKONOMICKOU ÚROVŇOU.
Ekonomickú úroveň vyjadrujeme ako účinne využíva krajina disponibilné výrobné faktory.
Ekonomická sila je absolútny objem finálnych výrobkov a služieb za určitý čas.
Zmena ekonomickej sily a ekonomickej úrovne sa nazýva EKONMOMICKÝ RAST.
Zložky spotreby: spotreba občanov pozostáva z osobnej spotreby (vlastný dôchodok) a zo spoločenskej spotreby. Spotreba môže byť: základná (nevýhnutná), štndartná a luxuxná.
Vyjadrenie zložiek:
a.) jednotky štandartné (bežné);
b.) nutričné;
c.) ekonomické;
d.) umele štandartné.
Metódy merania životnej úrovne:
1.) BODOVÁ – porovnanie spotreby v 100 bodovej stupnici; máme 3 alternatívy:
a.) najvyššie postavený stav = 100 b; ostatné ? 100b.
b.) priemerná štatistická jednotka = 100 b; 100 ? x ? 100.
c.) zdravotne udávaná jednotka = 100 b.
2.) PEŇAŽNÁ – nám umožňuje hodnotiť cenu v plnej štruktúre. Hodnotíme všetky zložky a poukazujeme aj na kvalitu.