Obdobie 1997 – 1999 charakterizuje rastúci štátny intervencionizmus s cieľom stabilizovať bankový sektor. V skutočnosti ochranárske opatrenia vyústili do nahromadenia problémov v bankovom sektore. Protekcionizmus vychádzal zrejme zo strachu pred domino efektom, ktorý by bol vyvolaný pádom veľkej banky a mohol by vyústiť do kolapsu celej ekonomiky.
Protekcionizmus sa najvýraznejšie prejavil v opatreniach štátnych inštitúcií zameraných na regulovanie trhu peňazí a kapitálu. V konečnom dôsledku vyústil do zmrazenia trhu kapitálu a do negatívnych zásahov do činnosti investičných fondov, bánk, poisťovní, plytvania s peniazmi daňových poplatníkov. Názorným príkladom je riešenie problémov v IRB a. s., kde do augusta 1999 NBS presunula Sk 27,5 mld., a to bez požadovaného efektu. Tieto peniaze mohli prispieť k riešeniu situácie v školstve, zdravotníctve, stavebníctve, atď.. Protekcionizmus, spojený so snahou ohraničiť konkurenciu v bankovom sektore, sa prejavil aj v povoľovacom konaní pri zriaďovaní peňažných ústavov, vrátane vstupu zahraničného kapitálu. Pri porovnaní bankového sektora v SR s bankovým sektorom v ČR, pričom oba sektory mali mnohé spoločné znaky, môžeme konštatovať, že v SR na rozdiel od ČR nedošlo k bankrotu peňažného ústavu. Súkromné banky strednej veľkosti v SR vykazovali lepšie výsledky v porovnaní s veľkými bankami v ČR.
V uvedenom období trh peňazí a činnosť komerčných bánk vykazovali značné turbulencie. Tieto sa najvýraznejšie prejavili vo vzťahu k úrokovým sadzbám, vrátane sadzieb na medzibankovom trhu, dostupnosti a návratnosti úverov, tvorbe opravných položiek a rezerv, a to v dôsledku prudkého nárastu klasifikovaných a stratových úverov.
Spomalenie ekonomického rastu a reštrukturalizácie ekonomiky negatívne vplávalo na dostupnosť primárnych zdrojov, vývoj úverového portfólia, likvidity bánk, atď. Pod vplyvom uvedených a ďalších skutočností, počet komerčných bánk v SR sa znížil na 26. Spomalilo sa taktiež tempo rastu bilančnej sumy bankového sektora. V prvom polroku 1999 objem korunových vkladov sa znížil takmer o Sk 22,0 mld. v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Nekryté straty bankového sektora sa v prvom polroku 1999 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili o 91,98 %. V absolútnom vyjadrení dosiahli výšku Sk 233,10 mld., sumu, ktorá je vyššia v porovnaní s celkovým objemom HDP, vrátane menových rezerv SR. Evidenčný počet pracovníkov v bankovom sektore, mimo NBS, sa od apríla 1998 do apríla 1999 znížil z 24 303 na 23 839. Môžeme predpokladať, že počet pracovníkov sa bude naďalej znižovať v dôsledku očakávanej reštrukturalizácie bankového sektora.
Standard and Poors, Modys a ďalšie medzinárodné ratingové inštitúcie znížili ratingové hodnotenie SR a tým aj hodnotenie bánk pôsobiacich na Slovensku. V roku 1999 Standardd and Poors hodnotí bankový sektor známkou BB+ a Moodys známkou Ba1. Z hľadiska potencionálnych zahraničných investorov uvedené hodnotenie je na úrovni rizikového kapitálu. V konečnom dôsledku sťažuje príliv požadovaných zahraničných investícií, ktoré by sa mali podieľať na reštrukturalizácií bankového sektora.
Prehlbujúca sa nerovnováha národného hospodárstva je takto jedným z početných dôvodov, pre ktoré stagnuje riešenie situácie v problémových bankách. V tejto súvislosti sa stretávame aj s názormi, ktoré môžu zaviesť proces reštrukturalizácie bánk a tým aj ekonomiky do slepej uličky. Opatrenia, ktoré odďaľujú vstup potencionálneho investora do bankového sektora spomaľujú fúzie bánk, bránia bankrotu stratových inštitúcií, negatívne vplývajú na ekonomiku. Znižujú reálnu kúpnu silu a tým aj výkonnosť podnikov a domácností. Bankový sektor nie je možné ozdraviť pomocou fiktívnych peňazí, alebo len na úkor daňových poplatníkov. Pri ozdravení bánk sa musí počítať aj so stratami. Ozdravenie bánk spravidla vyžaduje zníženie základného imania banky a tým aj nominálnej hodnoty účastín, racionalizáciu organizačnej štruktúry a počtu pracovníkov, následné zvýšenie základného imania spojené s mediálnou kampaňou, ktorá je zameraná na zlepšenie mena banky a na získanie primárnych vkladov. Uvedený postup vyžaduje investície a čas, mal by byť v súlade so stratégiou investora, ktorá je zameraná na expanziu prostredníctvom získania nových trhov. V tomto smere Slovensko samé o sebe, bez možnosti expanzie na ďalšie trhy zo Slovenska, je malou ekonomikou. Riešenie nahromadených problémov vyžaduje preto zásadný postup zo strany zainteresovaných inštitúcií a partnerov, využitie silných a vysporiadanie sa so slabými stránkami bankového sektora.
Silné stránky bankového sektora v SR sú dané:
1. moderným softwarovým a hardwarovým vybavením, efektívne fungujúcim Bankovým zučtovacím centrom Bratislava a.s., ktoré denne spracováva okolo 170 000 transakcií;
2. účasťou zahraničného kapitálu, ktorý kontroluje činnosť malých a stredných bánk;
3. regulatívnou činnosťou NBS;
4. relatívne malým počtom vydaných bankových licencií.
Medzi slabé stránky bankového sektoru môžeme počítať:
1. celkovú podkapitalizovanosť a nízku hodnotu základného imania bánk. Výsledkom je relatívne nízka kapitálová primeranosť mnohých bánk, ktorá k 31.12.1998 za bankový sektor v SR predstavovala 8,7 %;
2. vysoký podiel klasifikovaných a stratových úverov na úverovom portfóliu peňažných inštitúcií;
3. silný vplyv rôznych záujmových skupín na úrovni rozhodovacej sféry, ktorý spomaľuje ozdravenie bankového sektora;
4. závislosť bánk na krátkodobých zdrojoch a tým aj na operáciách na medzibankovom trhu;
5. relatívne nízke bilančné sumy a tým aj nízka angažovanosť na operáciách na svetových trhoch peňazí v porovnaní so zahraničnými bankami.
Dynamika rozvoja bankového sektora v SR bude preto závisieť od rýchlosti a od dôslednosti s akou sa pristúpi k reštrukturalizácií problémových bánk, umožnia sa fúzie bánk a vstup strategických investorov do ozdravených bánk. Nakoľko úspešná reštrukturalizácia bankového sektora je jednou z nevyhnutných podmienok fungovania ekonomiky SR, predstavuje jeden z prvých krokov, ktoré je potrebné urobiť pri zapojení SR do EÚ.