Problémové situácie v USA
– realizujú sa škandalózne aktivity typu „prací predaj“ – ten nie je predajom, lebo operácie sú vykonávané s tým účelom, aby sa získala strata pre daňové účely, aby sa podarilo oklamať niekoho, kto mal začať veriť, že došlo k zmene trhovej ceny
– ďalším typom problémových obchodov je „čerenie“ – zneužíva sa dôvera zákazníkov a profitovalo sa z často opakovaných operácií klientov
– vytváranie nelegálnych obchodných skupín – cieľom je manipulácia kurzov finančných inštrumentov, v skupinách sa združujú nielen tí, ktorí poskytujú potrebný kapitál, ale aj tí, ktorí dodávali potrebné tzv. neverejné informácie – insider informácie (tajne skupovali CP až do doby, keď nelegálna skupina získala prevažnú väčšinu CP a tým veľký vplyv)
Situácia viedla k tomu, že začiatkom roku 1929 bol vysoký nárast cien kurzov a od októbra 1929 začali kurzy klesať
= vznikla panika, špekulanti sa snažili predávať, lebo strácali nielen svoje peniaze, ale asi aj 90% požičaných peňazí. No kurzy aj naďalej klesali, lebo každý ďalší predaj vyvolával ďalší a ďalší predaj. V tom čase bol istý útok na banky, ktoré sa po čase stali nelikvidnými a postupne krachovali.
6.3.1933 – vládnuci prezident ROOSWELT uzavrel všetky banky na území USA, ktoré týždeň boli mimo prevádzky. Potom mohli obchodovať len tie, ktoré boli aspoň málo likvidné.
Záver
Nekontrolované podvody sú významným faktorom, ktorý prispel k veľkým ekonomickým problémom, vynútil si reformu všetkých ekonomických aktivít (trh CP,…) a v roku 1933 bol prijatý zákon o CP a v roku 1934 zákon o burzách v USA.
Škandalózne finančné aktivity v USA, ako je prací predaj pre daňové účely, čerenie zneužívajúce dôveru zákazníkov, a vytváranie nelegálnych obchodných skupín na manipuláciu kurzov finančných inštrumentov. Konštatuje, že tieto aktivity prispeli k veľkej hospodárskej kríze, čo si vyžiadalo reformu ekonomických aktivít a prijatie zákonov o cenných papieroch a burzách v USA v rokoch 1933 a 1934 . Ako sa prací predaj využíva pre daňové účely?
Prací predaj sa využíva na získanie straty pre daňové účely s cieľom oklamať niekoho o zmene trhovej ceny .
Je spravodlivé, že takéto aktivity mohli prebiehať bez včasného zásahu regulátorov?
Situácia poukazuje na význam lepšej regulácie a dohľadu, aby sa predišlo podobným problémom v budúcnosti .
Môžu aktuálne zákony a regulácie skutočne zabrániť podobným škandalóznym aktivitám v budúcnosti?