Poisťovníctvo je dôležitou, dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou každej modernej ekonomiky. Je významným stabilizujúcim faktorom jej vývoja. Jeho základnou funkciou je krytie negatívnych dôsledkov náhodných udalostí. Podstatou poistenia je transfer rizika z poisteného na poisťovňu, a práve tento transfer, pri ktorom poisťovňa preberá na seba rôzne riziká svojich poistených, je podstatou a zmyslom jej existencie. Hospodársky výsledok poisťovne sa počíta na základe nasledujúceho vzorca:
Hospodársky výsledok poisťovne
prijaté poistné
– zaistné
+ príjmy z inej podnikateľskej činnosti
+ finančné výnosy
– náklady na poistné plnenia
+ provízia zo zaistenia
+ poistné plnenie od zaisťovateľa
+/- rozdiel v stave poistných rezerv
– obstarávacie náklady
– režijné náklady
+/- HV pred zdanením
Rezervy a opravné položky v poisťovni
Z rezerv a opravných položiek vytvárané v poisťovni sa za výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov poisťovne za zdaňovacie obdobie uznávajú:
– rezerva budúcich období nákladov plnej výške
– rezerva na poistné plnenia
– poistné prémie a zľavy
– vyrovnávanie mimoriadnych rizík a ďalšie rezervy ak to ustanoví osobitný zákon v ….. do výšky 60% prepísaného poistného z neživotného poistenia upraveného o tvorbu a použitie rezervy na poistné budúcich období
– rezervy na životné poistenie
– 1. rok rezerva na poistné budúcich období
– rezerva na poistné plnenia
– rezerva na poistné prémie v plnej výške
– 2. rok rezerva na životné poistenie
– rezerva na krytie záväzkov z finančného umiestnenia v mene poistených vo výške, ktorá nesmie prekročiť objem záväzkov vypočítaných metódami poistnej matematiky – vyplýva zo životného poistenia splatných podľa uzavretých poistných zmlúv
Rezervy poisťovní
Popri poistnej činnosti však v poisťovníctve nadobúda stále väčší význam aj investičná činnosť poisťovní. Poisťovne vo forme technických rezerv kumulujú značné finančné prostriedky, s ktorými môžu na finančnom trhu disponovať. V súčasnosti patria k najvýznamnejším inštitucionálnym investorom na finančných trhoch. V neustále sa stupňujúcom konkurenčnom prostredí poistných trhov sa už dnes nedá presadiť len ponukou inovatívnych poistných produktov. V rovnakej miere sa musia poisťovne orientovať aj na dosiahnutie čo najvyššej miery zhodnotenia technických rezerv.
Technické rezervy poisťovní
Charakteristickou črtou poistenia je to, že príjem poistného predchádza výplate poistného plnenia, a to niekedy aj desiatky rokov. Časový posun medzi príjmami poistného a plnením záväzkov poisťovne voči poisteným, je dôležitým
znakom poisťovacej činnosti, a práve z neho vyplýva potreba tvorby technických rezerv poisťovne. Ide o systém rezerv slúžiacich na vyrovnanie časových nesúladov medzi príjmom poistného a výplatami poistných plnení, a tiež na krytie náhodných výkyvov v škodovom priebehu.
Technické rezervy sú nevyhnutným predpokladom realizácie poistných vzťahov, a predstavujú najdôležitejšiu časť finančných prostriedkov poisťovní. Sú jedným z najdôležitejších faktorov pri posudzovaní solventnosti, ratingu a konkurenčnej pozície poisťovní na trhu. Tvorba a pohyb technických rezerv sú neustále sledované poisťovňami, a tiež dohľadom nad poisťovníctvom.
Všeobecne sa rezervy definujú ako dočasne voľné materiálne alebo peňažné prostriedky a kapitálové zdroje potenciálne určené na úhradu náhodných potrieb. Rezervy majú predovšetkým stabilizačnú funkciu – pomáhajú zabezpečiť plynulosť, bezporuchovosť a pružnosť reprodukčného procesu. Tomuto účelu slúžia aj rezervy v poisťovníctve.
Technické rezervy sú rezervy v peňažnej forme, ktoré sa v poisťovniach kumulujú z časti poistného na základe princípov poistnej matematiky v životnom a neživotnom poistení. Tvoria sa vo výške objektivizovanej kalkulovanej potreby na krytie známych alebo pravdepodobne vzniknutých záväzkov (tzv. technických záväzkov) poisťovne. Poisťovne ich spravujú tak, aby boli schopné plniť všetky relevantné požiadavky poistených, vyplývajúce z aktuálneho portfólia poistných zmlúv.
Prostriedky technických rezerv môžu poisťovne alokovať na finančnom trhu, a tým môžu získavať dodatočné zdroje, a zlepšiť si tak výsledok hospodárenia a upevniť svoju pozíciu na poistnom trhu. Tvorba technických rezerv poisťovne, ich použitie a spôsob umiestnenia sú jednou z kľúčových činností poisťovne, sú základom jej stability, primeranej platobnej schopnosti, konkurenčnej sily a sú zdrojom investícií.
Manipulačný priestor a zásady ich optimálneho zhodnocovania na finančnom trhu stanovuje dozorný orgán, ktorý súčasne reguluje a kontroluje ich výšku a v prípade potreby využíva zákonné nástroje na reguláciu ich objemu.
Vzhľadom na dôležitosť procesu tvorby, rozdeľovania a použitia technických rezerv venujú tejto činnosti adekvátnu pozornosť nielen všetky poisťovne, ale aj legislatíva a orgány dohľadu nad poistnými trhmi.
Investičná činnosť poisťovní
Poisťovne najskôr kumulujú peňažné prostriedky a až následne znášajú náklady spojené s likvidáciou poistných udalostí. Tento časový priestor, v priebehu ktorého disponujú značným objemom finančných prostriedkov vo forme technických rezerv, využívajú na investovanie do rôznych sfér ekonomiky. Prevažnú časť investícií poisťovní tvoria peňažné prostriedky z technických rezerv, a to hlavne v životnom poistení. Ide o tzv. dlhé peniaze, ktoré patria k vyhľadávaným úverovým prostriedkom na dlhodobé investície.
V súčasnosti patria poisťovne k najvýznamnejším inštitucionálnym investorom na finančných trhoch. Vo väčšine rozvinutých ekonomík zaujímajú poisťovne a zaisťovne popredné pozície medzi akcionármi alebo veriteľmi veľkých
koncernov. Investovanie technických rezerv je významnou aktivitou poisťovní, ktoru sa podieľajú na rovnomernejšom rozvoji národných ekonomík.
Poisťovne sa síce vstupom na finančný trh správajú ako podnikateľské subjekty, ale musia rešpektovať veľa faktorov a legislatívnych nariadení, ktoré ich od bežných podnikateľských subjektov odlišujú. Spravujú totiž predovšetkým cudzie zdroje – finančné prostriedky zverené im cez životné a neživotné poistenie poistencami. Podnikanie v poisťovníctve preto upravujú legislatívne normy, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu týchto prostriedkov z pohľadu poistencov.
V rámci legislatívne určeného rámca poisťovne rozhodujú, kde a za akých podmienok budú investovať prostriedky technických a iných rezerv. Prostredníctvom týchto investícií môžu realizovať vlastnú investičnú politiku na finančnom trhu, prípadne aj ďalšiu podnikateľskú činnosť, ale len spôsobom, ktorý stanovujú príslušné legislatívne normy.
Straty vzniknuté z rizikového investovania, nedostatočná miera likvidity peňažných zdrojov a dlhodobá neschopnosť uhrádzať vzniknuté záväzky, vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv, ohrozujú nielen ekonomiku samej poisťovne, ale predovšetkým poistenca a jeho poistnú ochranu. Preto hlavným a prvoradým cieľom poisťovne musí byť vytvorenie predpokladov pre bezpečné investovanie týchto finančných prostriedkov.
Na druhej strane však konkurencieschopnosť poisťovní je stále viac podmienená ich efektívnou investičnou činnosťou. Práve to vytvára mimoriadnu zodpovednosť pre poisťovňu, aby využívala finančné zdroje bezpečne, a súčasne tak, aby dosahovala čo najväčší hospodársky efekt.
Zásada bezpečnosti, rentability, likvidity a diverzifikácie
Poisťovne pri riadení rizika svojich investičných aktivít, predovšetkým pri umiestňovaní finančných prostriedkov z technických rezerv, musia dodržiavať zásadu bezpečnosti, rentability, likvidity a diverzifikácie.
1. Zásada bezpečnosti znamená, že prostriedky technických rezerv majú byť uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov.
2. Zásada rentability znamená, že prostriedky technických rezerv majú zabezpečovať výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja.
3. Zásada likvidity znamená, že časť prostriedkov technických rezerv musí byť uložená tak, aby sa dala ihneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení.
4. Zásada diverzifikácie znamená, že prostriedky technických rezerv sú umiestnené vo väčšom množstve produktov a u väčšieho počtu fyzických a právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, a tieto osoby nekonajú v zhode.
Magický trojuholník investora
Uvedené štyri zásady sú v súlade so základnými princípmi modernej teórie portfólia, ktorá je aplikovaná pri správe investičných portfólií poisťovní, a v podstate sú modifikáciou troch základných kategórií, všeobecne platných pri investovaní na finančných trhoch – riziko, výnos a likvidita, uvádzanými v odbornej literatúre ako magický trojuholník investora.