Finančné trhy krajín s vyspelou trhovou ekonomikou zaznamenali v poslednom období podstatné premeny, zapríčinené technickými a technologickými inováciami, ekonomickými, demografickými, ale aj sociálnymi zmenami. Pre nás je sledovanie vývojových trendov dôležité preto, aby sme pri zdokonaľovaní slovenského fin. trhu mohli zakomponovať také prvky, ktoré sú v súlade s vyspelým svetom, osobitne s krajinami EÚ.
Dôvodom nových trendov je obrovský rozvoj moderných informačných technológií, satelitov, počítačov a iných automatizovaných elektronických systémov, i mnohé zmeny v oblasti ekonomických podmienok, kde možno zahrnúť:
– infláciu 70. rokov a začiatkom 80. rokov, ktorá spôsobila značné výkyvy úrokových sadzieb, nadmernú volatilitu akciových kurzov, prechod od pevných devízových kurzov k pohyblivým,
– medzinárodnú krízu zadĺženia, v dôsledku ktorej došlo k zmrazeniu mnohých pohľadávok bánk, hlavne v rozvojových krajinách,
– zníženie platobných prebytkov krajín vyvážajúcich ropu,
– rýchly rast zadĺženia podnikov, domácností a vlád vzhľadom na ich príjmy, a nesplácanie pôžičiek,
– postupná renesancia slobodnej trhovej konkurencie a obmedzovanie štátnych zásahov do ekonomiky v hospodárskom mechanizme vyspelých i rozvojových štátov atď.
Výsledkom zmenených podmienok je vznik a vývoj nových fin. nástrojov, napr. v podobe futures, opcií, swapov atď., ktoré umožňujú obmedziť riziká zmien úrokových sadzieb a menové riziká, a zainteresovať investorov na zisku emitentov. Konštrukciu zložitých fin. nástrojov (ktoré sú často spojením charakteristických čŕt a predností niekoľkých doteraz používaných nástrojov) umožňuje existencia nových informačných technológií, pomocou ktorých možno uskutočňovať veľmi komplikované a dômyselné prepočty.
Ďalšou podstatnou zmenou na súčasných fin. trhoch je tendencia, označovaná ako sekuritizácia. Je to trend, pri ktorom dochádza k zväčšovaniu objemu alokovaných prostriedkov prostredníctvom CP a k relatívnemu znižovaniu významu alokácie fin. prostriedkov prostredníctvom tradičných úverov. Obmedzovanie priameho poskytovania úverov podnikom na investovanie bankami bolo spôsobené rozvojom neregulovaného eurodlhopisového trhu. Veľkí vypožičiavatelia začali obchádzať banky a získavali si potrebné zdroje priamo od investorov na medzinárodnom trhu. Vyústením bol odklon od syndikátnych pôžičiek, ktoré strácali na ziskovosti a v dôsledku krízy dlžníkov oslabovali bilancie bánk. Zároveň došlo k presunu zarábania bánk na sprostredkovaní emisií CP a využívaní nových fin. nástrojov. Tým bola časť bankových operácií sekuritizovaná, t.j. prevedená do CP a stala sa tak likvidnejšia. Proces sekuritizácie bol v posledných rokoch podporovaný komerčnými bankami aj ako reakcia na bankovú reguláciu. Prírastok úverov musí byť v bankách sprevádzaný nárastom vlastného kapitálu, pretože sa na banky vzťahujú pravidlá kapitálovej primeranosti. Vlastný kapitál je vo vyspelých trhových ekonomikách drahší ako cudzí kapitál, a požiadavky na minimálnu výšku vlastného kapitálu zvyšujú marginálne náklady financovania.
Na zmenené podmienky 70. a 80. rokov reagujú banky a fin. inštitúcie aj reštrukturalizáciou, ktorá sa prejavuje v procese konsolidácie bánk, vo vytváraní fin. supermarketov, v novej marketingovej orientácii a vo zvýšenej pozornosti venovanej znižovaniu nákladov.
Konsolidáciou bánk, ktorú možno pozorovať v USA, Japonsku i v Európe, sa rozumie znižovanie počtu bánk operujúcich na fin. trhoch a zvýšenie ich priemernej veľkosti. Trhové príčiny tohto procesu, ako napr. úspory z rozsahu bankového podnikania, prežitie vo veľmi silnom konkurenčnom boji, zvýšenie bezpečnosti prostredníctvom diverzifikácie, však nepotvrdili dôkazy empirického výskumu. Výskum vidí podporu konsolidačného procesu bánk skôr v nevhodnej štátnej regulácii – ak sa banka príliš veľká na bankrot dostane do vážnych problémov, vláda spravidla jej veriteľov vyplatí a banku sanuje zo štátnych prostriedkov.
Fin. supermarkety sú spoločnosti, ktoré poskytujú diverzifikované fin. produkty a služby – napr. vkladové, úverové, sprostredkovateľské, poisťovacie obchody atď. Do fin. priemyslu prenikajú dokonca aj nefin. spoločnosti, napr. General Motors, General Electric a pod. Dôvodom pre vznik fin. supermarketov je diverzifikácia rizika, dosahovanie úspor z ponuky rôznych fin. produktov, dosahovanie synergického efektu pri spojení bánk, poisťovní a iných fin. inštitúcií.
Zmeny foriem marketingu bánk vyplývajú zo silného konkurenčného prostredia. Banky sa snažia vytvárať fin. produkty podľa potrieb zákazníkov a životného cyklu, hľadajú nové metódy predaja fin. produktov, opúšťajú „papierové“ a „stacionárne“ bankovníctvo a nahrádzajú ho elektronickým bankovníctvom. Súčasťou moderného marketingu je aj strategické plánovanie a kontrola.
Ďalšou zmenou orientácie bánk, na rozdiel od 80. rokov, kedy bola zdrojom prosperity bánk expanzia do veľkého rozsahu fin. produktov a fin. technológií, je kladenie dôrazu na tlmenie prudkého nárastu nákladov prostredníctvom zvýšenej pružnosti cenovej politiky, zvýšenej operačnej efektívnosti, zlepšenia alokácie zdrojov, vytváraním partnerských strategických aliancií, kontrolou absolútnej výšky nákladov a ich analýzou.
Rozvoj satelitov, počítačových terminálov a iných automatizovaných elektronických systémov v súčasnosti vedie tiež k internacionalizácii a globalizáci fin. trhov. Obchodovanie s akciami, obligáciami a inými CP jednotlivých spoločností možno uskutočňovať takmer bez prestania. V USA a v Japonsku sa neobchoduje približne len 3 hodiny denne. Niektoré americké burzy dokonca otvorili i nočnú prevádzku na vybrané fin. nástroje. Existujú i investičné fondy, ktoré vlastnia 24-hodinové horúce linky, kde investori môžu zadať svoje objednávky, ktoré budú vybavené okamžite pri otvorení burzy.
S internacionalizáciou a globalizáciou je spojená ďalšia tendencia – postupná deregulácia fin. inštitúcií a služieb zo strany popredných vyspelých štátov (USA, Japonska, Austrálie, Kanady, Veľkej Británie a ďalších členov EÚ). Cieľom deregulácie je presun dozoru nad fin. trhom z rúk štátnych úradov do právomocí samoregulačných profesijných organizácií, liberalizácia toku kapitálu za hranice, ponechanie čoraz väčšieho priestoru na fungovanie voľného trhu v rámci celosvetového fin. trhu tak, aby sa lepšie alokovali zdroje a oceňovali ponúkané služby.
Mnohé z týchto krajín začali aj s postupnou harmonizáciou regulačných opatrení a organizovania dozoru nad fin. trhom tak, aby spoločnosti, ktoré poskytujú fin. služby, mohli pracovať za podobných podmienok. Výsledkom je rast konkurencie, rozvoj služieb, znižovanie nákladov na jednej strane, ale aj rast rizika na strane fin. inštitúcií (zvýšená možnosť fúzií, zániku a pod.) a tiež rast rizika na strane investorov.
Ďalším trendom na svetových fin. trhoch, označovaným ako inštitucionalizácia, je získavanie dominantného postavenia inštitucionálnymi investormi (investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi, penzijnými fondmi, poisťovňami a veľkými spoločnosťami), ktoré spravujú rozhodujúcu časť fin. majetku a realizujú väčšinu obchodov. Investičné fondy začínajú ponúkať aj rôzne kombinované účty, ktoré umožňujú investorom uskutočňovať aj bežné platobné operácie. Penzijné fondy sa stávajú vo vyspelých trhových ekonomikách najväčšími vlastníkmi akcií. Súčasná demografická štruktúra vyspelých štátov a očakávaný vývoj v tejto oblasti vedie k záveru, že význam penzijných fondov v budúcnosti bude rásť.
Zmeny vo vývoji súčasných trhov kladú vysoké nároky na kvalitu práce – vedomosti, znalosti a informácie. Fin. trhy sa teda intelektualizujú. Dominantné postavenie majú vysokokvalifikovaní, tvoriví pracovníci, ktorí sú schopní vytvárať nové fin. nástroje, uskutočňovať fin. analýzy a na ich základe tvoriť investičné stratégie a strategické plány atď. Technickou realizáciou finančných a investičných fondov sa zaoberá obslužný personál.
Ďalšie zmeny v oblasti fin. trhov sa očakávajú od nových technických a technologických inovácií v oblasti faxových prístrojov, v optických vláknach, laserových technológiách, umelých inteligenčných systémoch, simultánnom spracovaní počítačových inštrukcií (počítače piatej generácie) a vo vreckových telefónoch.
Nemalý vplyv na budúcnosť fin. trhov, jeho inštitúcií, nástrojov a regionálnej orientácie budú mať aj sociálne a demografické faktory, ako sú napr. starnutie svetovej populácie, hlavne v priemyselne rozvinutých krajinách, skorší odchod do dôchodku, spomaľovanie spotrebiteľských výdavkov, zvyšovanie počtu pracujúcich žien, znižovanie príležitostí na pracovný postup a zvyšovanie platov, rozvoj v oblasti služieb a pod.
Od týchto vplyvov sa očakáva rast záujmu o nové fin. služby a nástroje, napr. nové formy sporenia, úverov, ochrany proti riziku, ale aj zvýšený záujem o nové, vyvíjajúce sa trhu (emerging markets), ktoré umožnia vyšší stupeň zhodnotenia investovaného kapitálu ako vyspelé trhy. Od fin. inštitúcií a manažmentov sa bude vyžadovať oveľa vyššia fin. flexibilita, aby boli schopní reagovať na veľmi rýchlo sa meniace požiadavky klientov, meniť svoje portfóliá a prevádzkové stratégie tak, aby držali krok s požiadavkami doby.
Značná liberalizácia na súčasných fin. trhoch má však aj svoje úskalia. V dôsledku rastu konkurenčných subjektov na trhu a prebudovaním celých systémov dochádza často ku konfliktom záujmov, ktoré treba legislatívne upraviť, a určiť mnohé kontrolné orgány s rôznymi právomocami. Ukazuje sa, že pri nedostatočnej ochrane investorov sa začnú na trhu objavovať rôzne podvody, ktoré odradia nielen veľkých potencionálnych investorov, ale i drobných investorov, ktorí si vyžadujú väčšiu ochranu. Problémom je tiež samotná výpočtová technika, na základe ktorej sú vybudované rôzne systémy obchodovania. Akákoľvek havária, resp. výpadok len na niekoľko minút, spôsobuje vážne problémy celému fin. trhu a vedie k vysokým stratám, z čoho vyplýva, že i obchodné systémy založené na najvyspelejšej výpočtovej technike vnášajú do obchodovania v prípade jej výpadku značné riziko.
Vývojové trendy na svetových fin. trhoch – ako napr. nové technológie, globalizácia, internacionalizácia atď. – na jednej strane podporujú fin. nezávislosť, výkonnosť fin. systému, rozvoj ekonomík vďaka efektívnej alokácii voľného peňažného kapitálu, na druhej strane však zvyšujú riziko burzových krachov, ktoré sa pravdepodobne budú vyskytovať v kratších intervaloch, ako to bolo v minulosti, ale vďaka snahám o harmonizáciu regulovania fin. trhov vyspelých krajín aj menej intenzí
Trendy na svetových finančných trhoch
– sekuritizácia
– rešturkturalizácia bánk a finančné inštrumenty
– konsolidácia bánk postihuje hlavne Európu a Japonsko menej USA
– zníženie počtu bánk operujúcich na FT a zvyšuje sa ich priemerná veľkosť
– vyvoláva ju buď trh pod vplyvom globalizácie alebo štátna regulácia