FINANČNÝ SYSTÉM V GLOBÁLNEJ EKONOMIKE

Ekonomický systém pozostáva z domácností, firiem, štátu a zahraničia. Stretávajú sa na trhoch tovarov a služieb, trhoch výrobných faktorov a finančných trhoch. (finančný trh ako súčasť ekonomického systému)
– systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov, pomocou kt. dochádza k sústredeniu, alokácii a prerozdeľovaniu dočasne voľných fin. zdrojov jednotlivých subjektov na báze pôsobenia ponuky a dopytu. Pôsobenie ponuky a dopytu vpláva na cenu zdrojov, ktorá je vyjadrená kurzom finančného nástroja, kt. ovplyvňuje úroková miera. Voľné finančné zdroje sa umiestňujú na finančný trh, aby sa zhodnotili max. pokiaľ ponuka P a dopyt D pôsobia bez bariér.
Keď sme vlastníkmi, chceme dosiahnuť max. výnos. Ak sme dlžníci, chceme to dosiahnuť pri minim. Noch. Tieto protichodné tendencie optimalizujú činnosť fin. trhu.
Začiatky fungovania fin. trhov sú spojené s liberalizáciou až prílišnou (30. roky 20. st.). Odvtedy sa pristupovalo k postupnej regulácii fin. trhov – regulácia najmä zo strany štátu prostred. právnych noriem. (regulácia sa ukončila v 60. rokoch)
Účastníci trhu pochopili pravidlá hry, kt. sa stali ich súčasťami. Začína sa proces deregulácie.
Samoregulácia – z vnútra fin. trhy sami seba regulujú (vnútorné poriadky – burzový poriadok).
Cieľom fin. trhov je dosiahnuť stav optimálnej alokácie fin. zdrojov v ekonomike, pričom formou ako to dosiahnuť je poskytovanie úverov. Úverový vzťah je základ. vzťahov vo fin. systéme.
Systém inštitúcií na fin. trhu
– vrcholná inšt. je burza, sprostredkovatelia sú banky, poisťovne, …
Nástroje – všetky fin. inštrumenty, s kt. sa obchoduje na fin. trhoch, kapitálových, devízových, poisťovacích trhoch, trhy zlata a komodít, peňažný trh. Cieľom je zabezpečiť pre ekonomiku premenu úspor na investície. Investície sú súčasťou HDP, kt. meria výkonnosť ekonomiky.
Kvalitu FT posudzuje niekoľko ukazovateľov – šírka, pružnosť hĺbka
Trh je široký, ak je na ňom dostatočný počet objednávok na nákup a predaj CP za rovnovážnu cenu (kupujúci sú ochotní kúpiť len za rovnovážnu cenu).
Trh je hlboký, ak existuje dostatočný počet objednávok na nákup a predaj za cenu, kt. je naj aj pod rovnovážnou cenou (kupujúci sú ochotní aj preplácať).
Šírka a hĺbka súvisia s likviditou nástrojov na FT. Najvyššiu likviditu majú na širokom, trhu. Hlboký trh je menej likvidný, pretože je tu kolísanie kurzu – volatilita.
Pružnosť súvisí so schopnosťou trhu rýchlo reagovať a absorbovať fin. nástroje, kurzotvorné infcie.
Funkcie FT: 1. funkcia mobilizačná
2. funkcia alokačná (pri cieľoch FT)
ad. 1) sústreďovanie voľných zdrojov vo forme reálneho kapitálu, ale aj vo forme úverových zdrojov (je tu časová väzba na dobu splatnosti). KD zdroje sa nazývajú fiktívny kapitál – špekulačný (portfóliové investície) kapitál, nevytvorí ďalšie reálne investície. DD zdroje predstavujú zdroje reálnych priamych investícií.
Medzinárodné FT
– vznikol internacionalizáciou národných trhov – národné FT umožnili prístup cudzím investorom, aby sa na nich mohli realizovať. Sú:
a) internacionálne trhy
b) univerzálne trhy, lebo zdroje kt. sa na nich umiestňujú, sa využívajú vo všetkých sférach ekon.
c) globálne trhy – sú mimo kontroly národ. inštitúcií, súvisí to s dereguláciou
– nestabilita (znak medzin. FT), kt. spôsobuje výkyvy, kolíšu kurzy ako cena nástrojov. Na nestabilitu vplývali cyklické výkyvy ekon. (primárne). V konjunktúre rastú investície, existuje dôvera investorov, FT má stabilný rast. V depresii je to naopak, ale pokles nie je stabilný. Na medzin. FT dochádza ku konkurencii kapitálu prichádzajúceho z rôznych zdrojov a snahou umiestniť ich čo najlepšie (prejavilo s to najmä počas 2 ropných kríz – 70. až 90. roky). Vznikli centrá off- shore.
Členenie fin. trhov: 1. národné trhy
2. regionálne trhy
3. FT zoskupení integračných, menových (EÚ, …)
4. medzin. trhy v podobe fin. centier a off – shore trhov (daňové raje)
Členenie medzinár. trhov z vecného hľadiska:
1. peňažné trhy medzin. charakteru – absorbujú zdroje, kt. splatnosť je do 1 roka, disponujú pohyblivou úrok. sadzbou, preferujú sa pohyby depozít ukladaných na určité termíny, cieľom je získať výhody z výkyvov úrok. sadieb.
2. kapitálové trhy – umiestňujú sa tu nástroje s dobou splatnosti od 1 do 10 rokov – SD a DD sú nad 10 rokov. Úrok. sadzby sa vyznačujú možnosťou fixovať ich, reagujú na podstatné zmeny v ekon.
3. devízové trhy – slúžia na obchodovanie s menami, kt. predstavujú svetové rezervné meny, najmä USD, EURO, JEN
4. trhy zlata –obchodovanie sa sústreďuje do fin. centier – Londýn, Zürich, New York, Paríž, Luxemburg, Honk Kong, Singapur. Realizujú sa tu promptné – okamžité obchody a termínované obchody a obchody za účelom špekulácie.
5. poisťovacie trhy – obchoduje sa s produktmi poistenia a zaistenia
EURO menový trh (EURO dolárový trh)*
– zaviedol sa v rámci medzin. bank. trhu a dochádza tu k transakciám v mene inej ako je mena krajiny.
* EURO aj USD sa najčastejšie používajú na EURO menovom trhu.

Z teritoriálneho hľadiska najväčšími fin. centrami sú:
Londýn: – najväčší denný objem devízových transakcií
– špecializovaná burza CP, trh zlata
– je prestupným centrom medzi americkým a európskym trhom
New York, Philadelphia, Chicago, Miami – Severoamerické
Singapur, Honk Kong, Tokio