Teória financií
Finančná veda predstavuje významnú súčasť spoločenských vied. Predmet Financie a mena je považovaný za úvodný predmet do problematiky finančnej vedy.
Finančné prostriedky predstavujú peňažné prostriedky, cenné papiere, úvery, dotácie, dane, clo a ďalšie. Mena sú peniaze štátu – peniaze sa v národnom hospodárstve prejavujú v podobe:
- peňažná zásoba – reálne peniaze hotovostné a na účtoch ekonomických subjektov a národného hospodárstva ako celku
- peňažné operácie – kvantitatívna a kvalitatívna zmena peňažnej zásoby. Peňažné operácie môžu byť:
- finančné operácie (zmena peňažnej zásoby ekonomických subjektov – platobné transformačné a emisné) tvoria obsahovú náplň pojmu financie
- menové operácie (zmena peňažnej zásoby národného hospodárstva – transformačné a emisné) tvoria obsahovú náplň pojmu mena
Druhy peňažných operácií v národnom hospodárstve
- Platobné operácie – kvantitatívna zmena peňažnej zásoby ekonomického subjektu (peňažné platby)
- Transformačné operácie – kvalitatívna zmena peňažnej zásoby ekonomického subjektu a národného hospodárstva (hotovostná a bezhotovostná, domáca a zahraničná mena)
- Emisné peňažné operácie – kvantitatívna zmena peňažnej zásoby ekonomických subjektov
Platobné peňažné operácie
Platobné peňažné operácie majú z hľadiska ekonomickej podstaty nasledujúce členenie:
- fiškálne platobné peňažné operácie – zmena zásoby, obligatórny charakter (dane, clo, poplatky)
- kreditné platobné peňažné operácie – dočasná zmena peňažnej zásoby
- asekuračné platobné peňažné operácie – poisťovacie peňažné operácie. Majú obligatórny alebo fakultatívny charakter
- sekuritné platobné peňažné operácie – nákup a predaj emitovaných cenných papierov, resp. emitovanie nových cenných papierov
- dôchodkové platobné peňažné operácie – výplata pracovných, sociálnych a kapitálových dôchodkov. Ide o peňažný príjem pracovného , sociálneho a kapitálového charakteru
- tovarovo-peňažné platobné operácie, podstata – ekvivalentná výmena peňazí za tovar a služby (podnikové financie)
Druhy peňažhého obratu a peňažných platieb
- peňažný obrat – úhrn peňažných platieb
- transferové platby – peňažné platby bez pohybu tovaru (príjmy, dôchodky, úvery, dane, poplatky, dotácie)
- realizačný peňažný obrat – realizácia hrubého domáceho produku – HDP (predaj tovarov a služieb)
- realizačné platby – tržby podnikov
- platobné operácie (transferové a realizačné) predstavujú dynamický aspekt peňazí
- peňažná zásoba ako úhrn hotovostných a bezhotovostných peňažných prostriedkov predstavuje statický aspekt peňazí
- peňažné operácie (platobné, transformačné, emisné) predstavujú primárnu finančnú činnosť, ktoré zároveň predstavujú objektívnu stránku financií
Definícia financií
Financie predstavujú sústavu peňažných operácií a reálnymi peniazmi prostredníctvom ktorých nastáva zmena peňažnej zásoby jednotlivých ekonomických subjektov.
Subjektívna stránka financií
Činnosť v procese zmeny peňažnej zásoby, ktorou sa utvárajú podmienky na úspešný priebeh primárnej finančnej činnosti predstavuje subjektívnu stránku financií. Rozhodujúcou súčasťou subjektívnej stránky financií je sekundárna finančná činnosť:
- nevystupujú reálne peniaze, ale len účtovné, štatistické
- vyplýva z priamych finančných činnosti
- sekundárna finančná činnosť zahŕňa:
- plánovanie, prognózovanie, projektovanie
- evidencia primárnej finančnej činnosti (štatistika, výkazníctvo)
- finančná kontrola (finančná analýza, revízia)
Ďalšou súčasťou subjektívnej stránky sú:
- finančná politika – činnosť na báze finančných nástrojov, zahŕňa rozpočtovú, daňovú, dotačnú, menovú, colnú. Ciele finančnej politiky sú:
- rovnovážny vývoj národného hospodárstva
- menová stabilita
- efektívnosť
- optimalizácia tvorby
- optimalizácia rozdelenia národného dôchodku
- finančná veda – cieľom je optimalizovať objektívnu stránku financií
- finančné právo – súbor finančných noriem
- finančná sústava – finančné orgány a inštitúcie. Riadia, organizujú a člení sa na:
- rozpočtovú finančnú sústavu
- bankovú finančnú sústavu
- poisťovaciu finančnú sústavu
- podnikovú finančnú sústavu
Členenie financií
Základné členenie financií rozoznáva:
- podnikové financie
- verené financie (štátny rozpočet, miestne rozpočty územných samosprávnych celkov,…)
- financie bankovníctva
- financie poisťovníctva (peňažné operácie sociálneho a zdravotného poistenia a peňažné operácie asekuračné)
- medzinárodné financie (peňažné operácie pri ktorých dochádza k zmene cudzozemskej peňažnej zásoby)
- financie obyvateľstva (peňažne príjmy a výdavky)
Peňažný obeh a mena
Menovou alebo peňažnou sústavou sa rozumie spôsob vydávania a obehu peňazí. Historicky poznáme tri druhy menových sústav:
- metalické menové sústavy
- úverové menové sústavy
- papierové menové sústavy
Metalická menová sústava
- Zlatý monometalizmus
- Brattonwoodska sústava
Úverová menová sústava
Úverová menová sústava je založená na obehu úverových peňazí (bankovky). Bankovky boli vlastné zmenky centrálnych bánk, ktoré slúžili ako úverové peniaze a boli voľne vymeniteľné za zlato.
Sústava papierových peňazí
Papierové peniaze v sústave papierových peňazí naberajú rôzne formy: forma štátoviek, nevymeniteľných bankoviek a neplnohodnotných mincí.
Peňažné agregáty
Pre riadenie toku peňazí je veľmi dôležité sledovať množstvo peňazí v ekonomike, veľkosť peňažnej zásoby. Práve k tomuto účelu slúžia jednotlivé peňažné agregáty. Peňažné agregáty sú ukazovatele peňažnej masy, ktoré sa líšia navzájom stupňom likvidity, t. j. pohotovosti na platobné operácie. Zmeny v jednotlivých peňažných agregátoch sú zároveň signálom a indikátorom posunov celkovej ekonomickej aktivity. Peňažné agregáty vyjadrujú množstvo peňazí v ekonomike a sú rozlišované na základe ich likvidity, alebo doby, po ktorú sú viazané. Rozlišujú sa, či sa jedná o finančné prostriedky hotovostné, určené k okamžitým operáciám, alebo o prostriedky časovo viazané.
Peňažná rovnováha a jej narušenie
Peňažná rovnováha je stav, kedy ponuka tovaru a služieb zodpovedá kúpyschopnému dopytu pri relatívne stabilnej úrovni cien. Peňažná rovnováha je monetárnym prejavom ekonomickej rovnováhy. Inflácia je prekročenie optimálneho množstva peňazí v obehu, prejavuje sa narušením peňažnej rovnováhy a tlakom na rast cien. Neexistuje zjavná súvislosť medzi infláciou a ekonomickým rastom. Redistribučné účinky inflácie – v prospech štátneho rozpočtu a dlžník, v neprospech obyvateľstva a veriteľov. Objektívne a subjektívne príčiny inflácie.
Menová politika a nástroje menovej politiky
Menová politika je systém opatrení v oblasti meny, ktorými sa majú presadiť zámery vydavateľa a peňazí. Základným zámerom menovej politiky býva menová rovnováha a stabilita. Gestorom menovej politiky je centrálna emisná banka, ktorá je výlučne oprávnená vydávať peniaze do obehu. Nezávislosť centrálnych bánk od orgánov štátneho riadenia (Federálny rezervný systém v USA, Európska centrálna banka v Európskej únii). Hlavnou úlohou centrálnej banky je zabezpečiť primeranosť množstva peňazí v obehu a obozretné podnikanie komerčných bánk (ochrana veriteľov).
Rozhodujúce nástroje menovej politiky
Medzi rozhodujúce nástroje menovej politiky patria:
- stanovenie základnej úrokovej sadzby
- operácie na voľnom trhu (repotender, emisia pokladničných poukážok)
- opatrenia v devízovej politike (intervencie, vymeniteľnosť)
- limitovanie objemu poskytnutých úverov
- určovanie povinných minimálnych rezerv
- stanovením základnej úrokovej sadzby (diskontnej) ovplyvňuje centrálna banka úrokovú politiku komerčných bánk (celkovú úrokovú hladinu v národnom hospodárstve) a tým dopyt po úveroch (napríklad 14 dňové depozitá v NBS za 0,75%)
Operácie na voľnom trhu
Medzi hlavné operácie na voľnom trhu patria:
- sterilizačné 14 dňové repotendre s cieľom stiahnuť nadbytočnú likviditu
- emisie pokladničných poukážok so splatnosťou 84 dní s cieľom stiahnuť nadbytočnú likviditu
Súbory na stiahnutie
V kategórii Financie a mena sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:
Testy-Financie.pdf