Efektívnosť finančných trhov – alokačná a operačná efektívnosť
Inštituconálne usporiadanie finančných trhov by malo tvoriť alokačnú a operačnú efektívnosť.
Alokačná efektívnosť – fin. prostriedky sú alokované v jednotkách s najvyšším rizikovo očisteným výnosom. Ak sa dosiahne, tak hodnota výstupu 1 jednotky nemôže narásť bez toho, aby nedošlo k poklesu inej jednotky – Paretovo optimum. Dá sa dosiahnuť, ak všetky infcie sú reflektované cenami fin. nástrojov. Ak to tak nie je, tak fin. trh vysiela falošné signály, kt. ovplyvňujú rozhodovanie makro. a mikroekon. subjektov.
Operačná efektívnosť – transfer fin. prostriedkov pri najnižších Noch. Nižšie Ny alokácie fin. prostriedkov prispievajú k rastu výstupov na jednotku vstupov.
FS slúži k max. agregátneho bohatstva, aby sa to dalo splniť, musia trhy fungovať na čo najvyššej alok. a oper. efektívnosti.
Privátny a sprostredkovateľský trh.
Vo vyspelých štátoch existujú dva kanály alokácie prostriedkov:
1. fin. trh privátny – od prebytkových jednotiek k jedn. deficitným v … Prebytkové jednotky investujú svoje úspory do týchto nástrojov. Efektívnosť je zvyšovaná priamou alebo nepriamou asistenciou investičných bánk, sprostredkovateľov, firiem CP.
2. sprostredkovateľský – fin. sprostredkovateľ – banka, poisťovňa, investičný, penzijný fond.
Fin. sprostredkovateľ emituje sekundárne fin. inštrumenty (depozitá, poistné zmluvy, podiely…)
Transakcia obsahuje v sebe 2 separátne, ale zároveň súbežné transakcie:
1. sprostr. emituje sekundárne inštrumenty, kt. nakupujú prebytkové jednotky
2. sprostr. nakupuje primárne nástroje, kt. emitujú deficitné jednotky
Prebytková jednotka využíva služby fin. sprostredk., kt. alokuje zhromaždené zdroje na svoj účet a riziko.
Sprostr. fin. trhy sú bankové trhy – dominantné postavenie na európskych trhoch
USA, Kanada, Japonsko – dominantné postavenie tu majú privátne fin. Trhy
SR- väčšina fin. prostriedkov je alokovaná cez sprostredkovateľské trhy. Privatizácia prispela k alokácii zdrojov cez privátne fin. trhy.
Privátne fin. trhy = trhy CP
Je významný tým, že: (Úlohy trhu CP):
1. trh CP umožňuje deficitným jedn. (vláda, firmy)získavať zdroje pre fin. aktivity
2. alokuje sa kapitál do oblastí produktívneho využitia
3. tvorí motiváciu pre tvorbu úspor domácností
4. vytvárajú sa tu kontinuálne ceny fin. nástrojov (tvoria sa bez porušenia) – vieme zmapovať vývoj v minulosti a predikovať vývoj v budúcnosti
5. umožňuje alokovať riziko vzhľadom k očakávaným peň. tokom z fin. inštrumentov
6. znižuje Ny fin. transakcií
7. umožňuje výkon vlastníckych práv
Voľnými peň. prostriedkami disponujú domácnosti, kt. vo vyspelých štátoch tvoria 60 – 70% úspor. Samo obyvateľstvo nakupuje CP.
Rozsiahle toky vo vyspelých štátoch sú:
domácnosti (veritelia) k ––––––– firmám (dlžníci), vláde
Umiestňujú sa do fin. kapitálu alebo reálneho kapitálu. Každý investor je motivovaný tak,. Že jeho konanie napomáha k alokácii tam, kde môžeme dosiahnuť čo najvyšší výnos vzhľadom k riziku.
Trh CP je miesto, kde fungujú reálne ceny, kurzy a úroky – všeobecne platný súradnicový systém, kt. je relevantný pre rozhodovanie firiem, domácností, zahr. subjektov.
Význam trhu CP:
– trh CP je miesto, kt. umožňuje investorom diverzifikovať majetok medzi veľký počet fin. nástrojov a tým znižovať riziko.
Znižujú transakčné Ny:
a) vyhľadávanie Nov, môžu byť explicitné Ny, keď sú vynaložené na zverejnenie záujmu kúpiť alebo predať na…. Implicitné Ny sú spojené s hodnotou času, kt. vynaložíme na hľadanie partnera.
b) Informačné Ny – ohodnocovanie vnútornej hodnoty fin. nástrojov
Trhy CP:
– akciové trhy – vytvárajú tlak majiteľov akcií na manažment fy, aby max. …
Mngt je pod stálym tlakom akciových trhov, aby mngt konal v záujme majiteľov.
1. Ak sústavne rastie efekt. trhov, nie je to efektívne, lebo rastú špekulatívne obchody, kt. odchyľujú akciové kurzy od ich vnútorných hodnôt.
2. konflikt záujmov – manažment vs. Akcionári. 30. roky – klasická teória oddeleného vlastníctva a riadenia. V 80. rokoch vznikla moderná verzia od Jensena – Teória zastúpenia, kt. odporúča privatizáciu akcií – aby sa skupovali akcie man. spoločností a zlikvidovali sa obmedzenia max. podielu inves. investorov v jednotlivých a. s. Aby tu nebol konflikt záujmov.
Štruktúra trhu CP:
Trh CP – systém ek. vzťahov a inštitúcií, kt. sprostredkúvajú, sústreďujú, alokujú, realokujú fin. prostriedky a CP.
Rozdeľujeme na:
1. a) primárny (trh nových CP) – CP sú tu emitované
b) sekundárny – emitent CP umiestnil na trhu právo, kt. je s CO spojené
Kupujúcim je ten, kt. chce svoje peniaze uložiť do CP – je investorom. Zatiaľ čo emitent CP získava peň. prostr. na primár. trhu na stanovenú dobu; nákup CP pre investora neznamená trvalé investovanie peň. prostriedkov.
Na sekund. trhu dochádza k redistribúcii už získaného kapitálu k rôznym vlastníkom.
Ad. b) – burzové trhy CP
– mimoburzové trhy CP – OTC trhy – nie sú regulované burzovými pravidlami – RM systém
2. Trh obchodovaných nástrojov: a) akciové trhy
b) trh dlhopisov
c) trh finanč. derivátov (opcie, fin. futurity, swapy, forwardy, …)
3. z časového hľ.: a) peňažný trh
b) kapitálový trh
4. hľ. teritoriálne: a) národné trhy – obchodujú sa inštrumenty domácich emitentov
b) zahraničné trhy – inštrumenty umiestňujú zahr. emitenti a sú denominované v mene krajiny, v kt. sú emitované
c) eurotrhy – eurofinančné inštrumenty (EURO-DOLAR), sú emitované a obchodované v zahraničí v inej mene, než je mena krajiny – sú denominované v euro-menách