ARBITRÁŽNE STRATÉGIE sú zamerané na dosahovanie bezrizikových ziskov tým, že sa využívajú cenové rozdiely CP a fin. derivátov na rôznych trhoch. Ide najmä:
– o rozdiely kurzov CP medzi regionálnymi trhmi – možno ich využiť vtedy, keď je CP kótovaný na 2 alebo viacerých burzách a keď sa z najrôznejších dôvodov kurz daného CP na jednotlivých trhoch líši. V takomto prípade arbitražér kúpi CP na trhu, kde je jeho kurz najnižší, a okamžite ho predá na trhu s vyšším kurzom. Obchod sa oplatí len vtedy, ak je kurzový rozdiel väčší než náklady spojené s transakciou.
– o rozdiely medzi cenami na promptnom a termínovom trhu – tu sa najčastejšie vytvárajú arbitrážlne možnosti. Pri futuritách sa za ich spravodlivú realizačnú cenu považuje spotová cena podkladajúceho aktíva zvýšená o náklady prenosu daného aktíva zo súčasnosti do času splatnosti futurity. Do nákladov prenosu zahŕňame náklady skladovania (pri fyzických komoditách), poistenie, dopravné a fin. náklady (na trhu fin. futurít sú najdôležitejšie). Ak sa cena futurity na trhu odchyľuje od takto určenej spravodlivej realizačnej ceny, vzniká možnosť arbitráže. Ak je cena futurity na trhu nadhodnotená, ide o tzv. cash-and-carry arbitráž. Ak je cena futurity na trhu podhodnotená, existuje možnosť tzv. reverznej cash-and-carry arbitráže.
– o rozdiely medzi cenami jednotlivých derivátov na termínovom trhu – napr. podarí sa predať predajnú opciu na isté podkladajúce aktívum drahšie než kúpiť predajnú opciu na toto aktívum s rovnakou realizačnou cenou a s rovnakým expiračným termínom, pričom prevýšenie je väčšie ako transakčné náklady
Rozdiely umožňujúce dosiahnuť zisk z arbitráže sú na rozvinutých trhoch minimálne a aj ich trvanie je veľmi krátke. Preto môže byť arbitrážne stratégie zaujímavé len pri veľkých objemoch kontraktov dosiahnuteľných iba niektorými skupina veľkých inštitucionálnych investorov (vtedy sú transakčné náklady relatívne nízke). Významným prínosom arbitrážnych obchodov je, že prispievajú k udržiavaniu rovnováhy trhov. Ak sa totiž niekde objaví možnosť zisku z arbitráže, vždy ju niekto využije a tým prispeje k vyrovnávaniu cenových rozdielov.
Finančné deriváty – finančné produkty, ktorých hodnota je odvodená (derivovaná) od hodnoty primárneho finančného nástroja. Primárnym fin. nástrojom môžu byť úrokové sadzby (krátkodobé, dlhodobé), cudzie meny, CP, burzové indexy, cena komodít atď. Finančné deriváty sú teda finančné produkty alebo operácie, ktoré umožňujú v danom okamihu zafixovať, resp. dohodnúť kurz alebo cenu, za ktorú sa môže podliehajúce aktívum kúpiť alebo predať k určitému budúcemu dátumu. Rozhodujúcou podmienkou uzavretia obchodu s derivátmi sú rozdielne trhové očakávania partnerov kúpno-predajného vzťahu (jeden z partnerov očakáva rast ceny podliehajúceho aktíva, druhý jej pokles).
Fin. deriváty sa začali rozvíjať na svetových trhoch začiatkom 70. rokov. K ich značnému rozvoju dochádza v 80. a 90. rokoch v dôsledku zvýšenej finančnej a cenovej neistoty na fin. trhoch (rast inflácie, zvýšený pohyb úrokových sadzieb, prechod od fixných k pohyblivým devízovým kurzom). K hlavným motívom ich vzniku a rozvoja patrí:
– zaistenie sa proti možným fin. rizikám (hedging)
– špekulácia na zaistenie zisku (trading)
– arbitráž
– zabezpečovanie portfólia CP
Medzi základné finančné deriváty patria forwardy, financial futures a opcie.