Pri identifikácii podniku ako úplne autonómneho systému kladieme dôraz na jeho postavenie ako špecifického ekonomického celku. Toto vymedzenie ešte zahŕňa v sebe aj objektívnosť postavenia podniku ako zložky celého národného hospodárstva a objektívnosť jeho vlastnej ekonomickej samostatnosti. Konkrétne postavenie firmy ako ekonomického systému je potom určené reláciami medzi oboma objektívnymi stránkami jej postavenia, má vplyv na preferenciu určitého princípu oceňovania.
Ak sa viac zdôrazňuje stránka centrálneho riadenia a plánovania a podnik sa viac považuje za systém plniaci zadané výrobné úlohy, potom by mal preferovať princíp oceňovania v skutočných nákladoch. je to pre to, že sa v danom prípade zdôrazňuje povinnosť podniku zhotovovať výrobky určené centrálnym plánovaním a na plánovanej úrovni nákladov. Plnenie úloh je potom možné kontrolovať až po dokončení danej produkcie. K tomu je nutné zisťovať skutočné vlastné náklady výrobkov v momente ich dokončenia a uplatniť systém kalkulácie skutočných vlastných nákladov jednotlivých výrobkov. Potrebné výrobné činitele sú podniku často prideľované, takže ich obnovovanie samofinancovaním z vlastného kolobehu nemá tak rozhodujúci význam. Obsahovo je činnosť podniku hodnotená na základe kolobehu prostriedkov v ich výrobnej forme.
Ak sa však zdôrazňuje stránka ekonomickej samostatnosti podniku (trhová ekonomika), potom by sa mal uplatňovať princíp oceňovania v dopredu stanovených nákladoch a preferencia kolobehu prostriedkov v ich peňažnej forme. je to pre to, že sa v danom prípade zdôrazňuje povinnosť podniku plne uhradiť svoje náklady z vlastných výnosov a výdaje z vlastných príjmov. Dôležitú funkciu má v tomto prípade financovanie podniku a jeho nástroje, ktorých realizácie predpokladá dôsledné vyčleňovanie úspor alebo prekročenia nákladov z kolobehu prostriedkov. K tomu je nutné využívať stimulačnú funkciu hospodárskeho výsledku, ako ukazovateľa racionality hospodárskej činnosti podniku za hodnotené obdobie. Pri tomto postupe sa však nedá dosť dobre spracovať systém kalkulácie skutočných vlastných nákladov, a to pre to, že úspory alebo prekročenie nákladov vzťahujúce sa k určitému výrobku , sa z kolobehu vyčleňujú ešte pred vlastným finálnym dokončením výrobku. Vhodným metodickým postupom je však možné početnými operáciami tieto rozdiely sledovať mimo vlastného systému zobrazenia kolobehu prostriedkov v účtovníctve a zahrnúť do vlastných nákladov výrobkov dodatočne, ako korigujúce položky v momente jeho dosiahnutia.