Bločenka (blockchain) – technológia pravdy

Predstavte si

• že peniaze, ktoré posielate zo svojej banky, sú v priebehu minúty v banke na druhom konci sveta, v inej mene a to celé za poplatok niekoľkých eurocentov
• hlasovanie v parlamentných voľbách do Národnej rady SR, ktoré sa nedá zmanipulovať a ktorého finálne výsledky máte bezprostredne po uzavretí hlasovacích miestností
• zmeny v katastri nehnuteľností, ktoré dokážete naklikať z pohodlia domova a prejavia sa v priebehu pár minút s istotou, že kupujete od skutočného vlastníka
• zmluvy, pri ktorých je riziko nezaplatenia alebo nedodania tovaru nulové
• prenájom nehnuteľnosti alebo auta s pomocou múdreho zámku, ktorý povolí vstup nájomníkovi ak platí, alebo mu prístup odoprie, ak nezaplatí (bez nutnosti súdnych ťahaníc, exekúcie či asistencie polície)
• domácnosti so solárnymi panelmi a batériovými systémami, ktoré prebytočnú energiu predávajú ostatným účastníkom siete bez komplikovaných formálnych zmlúv a nutnosti platiť ohromné poplatky distribútorom energie
• poskytnutie hypotéky zo strany banky na počkanie za bankovou prepážkou, keďže overenie skutočného vlastníka nehnuteľnosti je otázkou chvíle a preverenie Vašej platobnej spoľahlivosti tiež
• zdieľanú ekonomiku, ktorá Vám umožní požičať si na ulici bicykel, odviezť sa, kam potrebujete, nechať ho kdekoľvek a zaplatiť drobný poplatok kliknutím na displej mobilného telefónu bez toho, aby ste si museli kupovať vlastný bicykel (miesto bicikla si doplňte auto, smoking, domček na pláži, detský kočiarik, bager či ponorný vibrátor do betónu)

Technológia blízkej budúcnosti

S podobým využitím sa už v rozvinutých krajinách sveta (Austrália, USA, Belgicko, Kanada, Estónsko, Bielorusku, Slovinsko, Rusko) bežne stretávame vďaka techológii, zvanej blockchain (po slovensky bločenka). Banky a poisťovne, finačné inštitúcie, letecké spoločnosti, mobilní operátori, štátne organizácie, veľké vydavateľské domy, realitné spoločnosti či podnikateľské start-upy už masívne implementujú blockchain do svojich produktov s cieľom byť technologicky na špici a získať výhodnejšiu pozíciu predtým, než sa produkty masovo rozšíria do všetkých oblastí života. Aplikácia tejto technológie je ešte v plienkach a trochu ťažkopádna, ale také boli spočiatku aj iné vynálezy, ako prvé mobilné telefóny, samotná sieť Internet, ovládnutie pary či vynález kolesa. Vďaka jednoduchosti, rýchlosti, nízkym nákladom, decentralizácii a spravodlivosti kontraktov ju čaká rozvoj a prenikanie do každodenného života ľudí (podobne ako tie mobilné telefóny či para). Úspešné príklady z praxe nájdete časom v texte nižšie, poďme si najprv povedať, čo je to tá bločenka.

Čo je bločenka?

Bločenka (odborne WAU blockchain alebo jednoducho blockchain) predstavuje v informatike špeciálny druh distribuovanej decentralizovanej databázy uchovávajúcej neustále sa rozširujúci počet záznamov. Tieto záznamy sú chránené proti neoprávnenému zásahu tak z vonkajšej strany, ako aj zo strany samotných uzlov peer-to-peer siete. Najčastejšou aplikáciou technológie blockchainu je použitie ako účtovná kniha kryptomien (napr. bitcoinu a iných altcoinov), ktorá uchováva transakcie vykonané užívateľmi. Kombinácia bločenky s kryptografiou umožňuje zaistiť atomicitu operácií a zabrániť neoprávneným transakciám. (Zdroj: Wikipédia)

Ako funguje blockchain?

Blockchain je distribuovaná databáza chránená šifrovaním tak, že zaručuje bezpečnosť informácií a chráni pred prístupom a úpravami od nevyžiadaných tretích strán. Využitie bločenkovej technológie je neobmedzené, umožňuje vytvárať bezpečné transakcie medzi stranami bez potreby sprostredkovateľa. Odstránením sprostredkovateľov a režijných nákladov, blockchain technológie majú potenciál výrazne znížiť transakčné poplatky, skrátiť čas transkacií z dní na minúty a spracovávať ich 24 hodín denne.

Povedz, aká je?

• lacná a rýchla – nevyžaduje centralizované zabezpečené servery a dokáže zaznamenávať obchody v reálnom čase, čo znamená okamžité prevody peňazí či aktív
• transparentná ale anonymná – záznamy o prevodoch si môže prečítať každý, kto má verejne prístupný kľúč (nie sú však identifikovateľné osoby, kto a komu prevádza peniaze)
• bezpečná – šifrovanie zabezpečuje, že obchody môžu robiť len autorizovaní účastníci s potrebnými prostriedkami, pričom záznamy sa už nedajú spätne meniť

Bločenka, ako zdieľaná centralizovaná databáza, doteraz svoje najväčšie využitie našla pri zázname transakcií digitálnej meny Bitcoin, pre ktorú bola navrhnutá. Bitcoin namiesto jednej centrálnej databázy ukladá potrebné údaje o transakciách medzi všetkými účastníkmi siete a každá transakcia prebehne až vtedy, keď je potvrdená nadpolovičnou väčšinou účastníkov. V praxi to znamená, že odpadnú obrovské náklady na vedenie údajov o realizovaných transakciách (čo ohrozí celú dnešnú sieť finančných sprostredkovateľov na čele s bankami, ale o tom sa rozpíšeme podrobnejšie neskôr).

Transparentná

Najväčšiou devízou bločenky je jej transparentnosť. Dáta sa ukladajú do samostatných úložných celkov zvaných block. Tieto bloky sa ukladajú do reťazca jeden za druhým, preto chain. Blockchain je bezpečný. V prípade globálnej katastrofy bude blockchain fungovať, kým bude na svete existovať aspoň jeden počítač, ktorý bude mať uložený tento reťazec. Stovky miliónov počítačov, na korých sa ten-ktorý blockchain nachádza, však zaisťujú, že táto situácia nehrozí. Blockchain je možné využiť napríklad na elektronické voľby, hodnoverné ukladanie katastrálnych a matričných informácií, na registráciu vozidiel a podobne. (Zdroj: Blockchainslovakia.sk)

Decentralizovaná

Každý uzol v sieti decentralizovanej kryptomeny obsahuje kompletnú či čiastočnú kópiu blockchainu. Tým je vyriešený problém centralizovanej databázy, ktorú používajú ostatné technológie, ako napríklad bankovníctvo alebo PayPal. Kým bežná účtovná kniha iba pasívne zaznamenáva presuny peňazí, bankových poukážok či príkazov na úhradu, ktoré existujú nezávisle na tejto knihe, v prípade kryptomeny sú jednotky meny a blockchain pevne spojené. Blockchain možno v týchto prípadoch považovať za jediné miesto, kde jednotky kryptomeny existujú vo forme neutrateného súčtu všetkých transakcií.

Transakcie vo forme záznamov platca X posiela Y jednotiek meny príjemcovi Z sú propagované celou sieťou použitím softvérových prostriedkov a asymetrickej kryptografie. Ktorýkoľvek uzol siete je schopný túto transakciu overiť, pridať do kópie svojej účtovnej knihy a preposlať tieto prírastky ostatným uzlom.

Trochu viac teórie o základnom princípe blockchainu

Implementácia bločenky pozostáva z dvoch druhov záznamov: transakcií a blokov. Transakcie predstavujú dáta vložené do databázy užívateľovi, bloky potom záznamy potvrdzujúce, kedy a ako bola konkrétna transakcia pridaná do databázy blockchainu. Transakciesú vytvárané užívateľmi, ktorí systém používajú ako databázu (v prípade kryptomeny ako účtovnú knihu). Bloky oproti tomu vytvárajú ťažiari, ktorí používajú softvér či hardvér vytvorený špecificky na vytváranie blokov.

Transakcie vytvorené užívateľmi sú voľne odovzdávané od uzla k uzlu podľa toho, kto má práve s kým naviazané spojenie. Definícia validnej transakcie sa líši v závislosti na štandarde, ktorý implementuje väčšina uzlov v sieti. V prípade väčšiny kryptomien je za validnú transakciu väčšinou považovaná taká, ktorá má správny elektronický podpis užívateľa, míňa peniaze z existujúcej peňaženky, ku ktorej užívateľ podpisom preukazuje vlastníctvo, a zároveň spĺňa niekoľko ďalších podmienok, ako napríklad patričný honorár (fee) pre ťažiara alebo uplynutie dostatočnej doby od chvíle, kedy bola zadaná posledná transakcie s týmto kusom meny.

Ťažobné spoločnosti sa potom snažia vytvoriť blok, ktorý potvrdzuje a začleňuje tieto transakcie do blockchainu. V kryptomenách založených na Bitcoine sú ťažiari motivovaní k ťaženiu dvomi druhmi odmien: preddefinovanou odmenou za vyťažený blok a transakčnými poplatkami či honorármi (fee), ktoré sú vyplatené ktorémukoľvek ťažiarovi, ktorý správne potvrdí transakciu.

Hlavné blockchainové protokoly

Satoshi Nakamoto zaviedol v roku 2008 pojem bitcoin a definoval ho ako nový elektronický a výhradne peer-to-peer peňažný hotovostný systém bez nutnosti prostredníka (medzi dvoma koncovými užívateľmi), vzrástol záujem o technológiu bitcoinov a bločenkovú technológiu. Vývoj bločenkových protokolov napreduje, každý deň prichádzajú vývojári s novšími, lepšími a bezpečnejšími protokolmi, hlavne v oblasti bankovníctva a financií. Pozrite si prehľad hlavných blockchainových protokolov.

• Bitcoin technology stack – decentralizovaný protokol, s využitím hlavne pomocou rozšírení o postranné/bočné prepojenia (sidechains) a platobné kanály (payment channels), napr. Blockstream a Lightning Network.
• Ethereum platform – v súčasnej dobe druhá najvyužívanejšia platforma po Bitcoin stacku.
• Ripple Consensus Network – umožňuje bezproblémové, bezpečné a takmer bezplatné globálne finančné transakcie akéhokoľvek rozsahu. Protokol je už zavedený a je schopný podporovať tokeny predstavujúce kryptomeny, fiat meny, komodity a akúkoľvek inú hodnotovú jednotku, ako sú mobilné minúty, letecké míle, atď.
• Hyperledger (Fabric, Sawtooth Lake) – ako výsledok významných strategických investícií spoločnosti IBM a mnohých ďalších, so zámerom preniknúť do existujúcej základne veľkých firemných zákazníkov.
• R3 Corda – vertikálne orientovaná blockchain technológia (spoločnosť R3 preferuje výraz „inšpirovaná blockchainom“, aby tak zvýraznila významné rozdiely medzi touto súkromnou účtovnou knihou oproti verejnej účtovnej knihe, ktorou je napr. Bitcoinová bločenka.
• Symbiont Distributed ledger – bezpečná, vysoko výkonná distribučná účtovná kniha odolná voči chybám (Byzantine fault-tolerant distributed ledger), ktorá dokáže spracovať súčasne až 80 000 transakcií každú sekundu v lokálnej sieti viacerých uzlov.
• Digital Asset – ďalšia vertikálne zameraná bločenková technológia, ktorá sa používa hlavne v oblasti finančných služieb.

Nutné podmienky úspešnej bločenkovej technológie

Aj keď je veľmi ťažké predvídať prípadného víťaza spomedzi bločenkových protokolov (pretože nemusí byť ešte ani na trhu, ani vo vývoji), už vieme, ako by mal vyzerať a aké charakteristiky by mal mať:

• Open source ktorý by mohol ktokoľvek používať, revidovať i kontrolovať, pretože je potrebné pestovať bohatý a rozmanitý ekosystém bločenkovej technológie a urýchliť jeho prijatie a používanie prostredníctvom sieťového efektu
• Modulárna architektúra (modular architecture) s vrstvami programovateľnosti a prispôsobiteľnosti – ako je uvedené vyššie, kultivuje ekosystém a umožňuje prijatie na trhu.
• Globálny rozsah (global scale) – škálovateľnosť, výkonnosť a efektívnosť sú nevyhnutné, ak sa bločenka má stať základom pre „internet peňazí“.
• Viaceré implementácie základného protokolu – viacnásobné, nezávisle vyvinuté implementácie zabezpečujú, že protokol je pochopený, dobre definovaný a dodáva odolnosť voči možným útokom. To si vyžaduje presnú špecifikáciu základného protokolu, na rozdiel od spoliehania sa na jednu kódovú základňu, ktorá nie je zdokumentovaná.
• Vytvrdzovanie pomocou verejnej bločenky – to je jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby bol systém bezpečný a „neprestrelný“, tak, že bude vystavený najhorším hrozbám na otvorenom internete, ako tomu bolo v prípade Bitcoinu či platformy Ethereum.
• Konfigurovateľný pre nasadenie súkromných blokov a podpora dôvernosti transakcií – pretože väčšina firiem nechce, aby ich transakcie boli viditeľné konkurenciou alebo zvyškom sveta.
• Funkčné riadenie – musí existovať súdržná rozhodovacia štruktúra, ktorá môže reagovať agilným a koherentným spôsobom na hrozby pre systém.
• Pokročilé vlastnosti inteligentných zmlúv (advanced smart contract capability) – pretože súčasná generácia technológie inteligentných kontraktov sa opiera o tradičné jazyky (podobne ako Java alebo C#), ktoré sú neadekvátne pre prísne požiadavky zmlúv s vysokou hodnotou (a sú najlepšie podporované metadátovo alebo matematicky overiteľnými programovacími systémami).
• Primerané nástroje na vývoj, ladenie, nasadzovanie, monitorovanie a riadenie systémov založených na inteligentných zmluvách (ktorých dôležitosť bola zdôraznená napr. útokmi odmietnutia služieb na sieti Ethereum).

Výhody bločenkovej technológie

Prostredníctvom kryptomeny môžete prenášať tisícky eúr z jednej krajiny do druhej s poplatkom menej ako 5 eurocentov prakticky okamžite. Ak to porovnáme s platbou prostredníctvom bankového prevodu, budete musieť čakať celý deň a zaplatíte poplatok niekedy až 3 % z čiastky prevodu (ak ide o zahraničnú platbu). Okrem toho, banka bude registrovať, že sa koná presun peňazí, zatiaľ čo u kryptomeny nemá nad takouto transakciou dohľad. Medzi hlavné výhody blockchainu teda patrí:

• schopnosť veľkého počtu uzlov dospieť k jednému konsenzu ohľadom najaktuálnejšieho stavu veľkého množstva dát, napríklad záznamov v účtovnej knihe. To platí aj v prípade, keď sú jednotlivé uzly anonymné, pripojené cez nespoľahlivé spojenie jeden k druhému, či vedené podvodníkmi, ktorí sa snažia transakcie upravovať vo svoj prospech
• schopnosť ktoréhokoľvek uzla rozhodnúť sa s prijateľnou mierou istoty, že zadaná transakcia do blockchainu spadá alebo nie
• schopnosť ľubovoľného uzla, ktorý vytvoril či prijíma transakciu, po nejakej dobe rozhodnúť s uchádzajúcou mierou istoty, či je transakcia validná a začleniteľná do blockchainu natrvalo a či nedošlo ku kolízii dvoch transakcií. To je dôležité k riešeniu problému double-spendigu (dvojutrácania)
• dostatočne veľká prekážka, ktorá bráni útočníkom v úpravách či prepísaniu transakcií
• automatická forma riešenia konfliktných transakcií, ktorá zaisťuje, že nevalidná transakcia (napríklad snaha minúť sumu na účte viackrát) sa nikdy nestanú súčasťou potvrdeného datasetu

Problém viacnásobného míňania

V decentralizovaných distribuovaných databázach vzniká nový druh problému, ktorý je v prípade klasických (centralizovaných) databáz riešený atomicitou systémových operácií. Ide o takzvaný double spending problém, slovensky tiež problém dvojutrácania, teda viacutrácania alebo problém viacnásobného míňania. Tento problém bránil prakticky do vzniku bitcoinu vytvoreniu distribuovaných databáz.

Problém vzniká, ak dva alebo viac uzlov v topologicky vzdialených bodoch siete v rovnaký okamih zadajú transakciu prikazujúcu presun peňazí z rovnakého účtu tak, že vo výslednej sume je presúvaná suma väčšia ako zostatok. Stav, kedy by po určitom čase došlo k propagácii všetkých zadaných transakcií, by viedol k nejednotnosti zostatkov na účtoch. Tie by sa tak mohli dostať do mínusu, čo by v konečnom dôsledku viedlo k strate dôvery v sieť a jej zánik.

Rôzne kryptomeny sa s týmto problémom vyrovnávajú rôznymi spôsobmi, najčastejšie použitím systémov decentralizovaných časových pečiatok (odtlačkov, timestamp) a hlasovanie o poradí transakcií založených na algoritmoch proof of work (hlasovanie na základe preukázaného vlastníctva výpočtového výkonu) či proof of stake (hlasovanie na základe preukázania vlastníctva podielu kryptomeny).

V oboch prípadoch môže dôjsť k takzvanému 51% útoku, kedy vlastník viac ako 51% kryptomeny alebo výpočtového výkonu získava možnosť falšovať či upravovať transakcie. Väčšina implementácií kryptomeny tak obsahuje ešte ďalšie, dodatočné poistky, ktoré majú viesť k diverzifikácii siete ťažiarov (memory hard hashovacie algoritmy), aby týmto útokom bolo možné predchádzať. (Zdroj: Wikipédia)

Proof of work vs. proof of stake

Existujú dva hlavné spôsoby, ako bločenka vytvára alebo distribuuje nové mince: Proof of work (dokladovanie/dôkaz vynaloženej práce) a Proof of stake (dokladovanie/dôkaz vkladu resp. podielu). Obe metódy existujú na to, aby slúžili spoločnému účelu na bločenke: overenie, že osoba, ktorá odosiela bitcoin (alebo inú digitálnu menu) má na svojom účte správnu sumu finančných prostriedkov a že po dokončení transakcie už nemá na svojom účte mincu alebo jej časť. Cieľom je okrem iného zabrániť dvojnásobnej platbe. Na úvod je dobré vedieť, že bločenka sa týka záznamu transakcií odosielaných a prijatých v sieti (napríklad Bitcoin) a baníci sú v podstate účtovníkmi týchto transakcií.

	Proof-of-work, PoW (dokladovanie vynaloženej práce)	Proof-of-stake, PoS (dokladovanie vkladu resp. podielu)
Ktorý blockchain to využíva	Bitcoin, Ethereum*, Litecoin	Nxt, Peercoin, BlackCoin, Gridcoin
Ako sa vyberá tvorca blokov	Ten, kto má dôkaz o vyriešení matematickej funkcie/matematických funkcií.	Ten, kto uzamkne bohatstvo ako vklad/depozit na zadanie algoritmu náhodného výberu.
Odmena	odmena za blok + transakčný poplatok	bez odmeny za blok, len transakčný poplatok
Hardvérové požiadavky	vysoké	nízke
Potenciálny problém	51% útok / 51% attack	Útok s nenulovým vkladom / Nothing-at-stake attack

Dôkaz o vynaloženej práci je metóda, ktorá vyžaduje, aby ťažiari kryptomeny validovali transakcie na blokoch pomocou vypočítania matematickej funkcie (nazvanej hash).

Dôkaz o vklade (dokladovanie podielu) je metóda, ktorá umožňuje baníkom/ťažiarom overovať blokové transakcie podľa toho, koľko mincí sa rozhodnú dať do vkladu v tejto sieti.

Obe metódy existujú na to, aby slúžili spoločnému účelu na bločenke: overenie toho, že osoba, ktorá odosiela bitcoin (alebo inú digitálnu menu) má na svojom účte správnu sumu finančných prostriedkov. A že po dokončení transakcie už nemá na svojom účte odoslanú čiastku. A napriek tomu oba prístupy prejavujú inherentne odlišný prístup k tomuto cieľu.

Rozdiely medzi Proof of work a proof of stake

Dolovanie (mining) vs. overenie stavu na účte (stake)

Definícia Dôkazu o vynaloženej práci (Proof-of-Work) znamená vyriešiť hashovaciu algebraickú funkciu a dokázať, že výsledok je správny. Aj keď je ťažké odhaliť funkciu, je pre ostatných minerov ľahké overiť výsledok. Akonáhle miner (ťažiar, baník) vypočíta výsledok funkcie, reps. hashu, overí si ho vo funkcii, aby zistil skúšku správnosti. Jedná sa o algebraický problém. Ak to funguje (čo zistí v priebehu milisekúnd), dostáva odmenu vo forme vyťaženej kryptomince. Takže vytiahnite svoju lopatu, vykonajte fyzickú prácu a ukážte všetkým, že ste vyťažili kryptozlato.

Proof-of-Stake je oproti tomu mechanizmus, ktorý nepotrebuje matematiku. Namiesto toho v rámci siete jednoducho uzamknete určitú časť svojho podielu, tj. Vašu akúkoľvek kryptomenu generovanú v tejto bločenke. To je váš dôkaz, ktorým dokazujete, že ste súčasťou systému a riskujete, že o svoj podiel prídete, ak by ste overili nesprávnu transakciu. Sieť používa algoritmus náhodného výberu na určenie toho, kto je ďalší tvorca blokov, s faktormi, ako napríklad koľko mincí (tokenov) uzamknete, aká je hodnota mince či doba, na ktorú vytvárate kontrakt a podobne. Rôzne bloky na báze PoS majú rôzne kritériá, ale v podstate nie je potrebné vynakladať veľa výpočtového výkonu na overenie transakcie, čo šetrí „naše lesy“. Je to trochu ako sporenie a úroky.

Odmena za blok a odmena za transakciu

V blokchainovom reťazci založenom na proof-of-work robia ťažiari prácu a budú odmenení. Napríkald pri ťažbe meny Bitcoin a Ethereum sú baníci odmeňovaní v súčasnosti (december 2017) čiastkou 12,5 Bitcoins resp. 5 Éterov. Ale existuje ďalšia vec nazývaná transakčný poplatok. Keď niekomu pošlete Bitcoin, táto transakcia musí byť potvrdená a zdokumentovaná na bločenke prostredníctvom funkcie hash, ktorú robia kryptoťažiari. Nerobia to zadarmo, takže musíte zaplatiť poplatok za transakciu. Nasledujúci šťastný baník, ktorý vytvorí ďalší blok, dostane všetky transakčné poplatky a samotnú odmenu bloku, takže je to viac ako 12,5 Bitcoinov (BTC). To však so sebou nesie niekoľko rizík. V prvom rade je to opotrebenie ťažiarských súčiastok, hlavne ťažiarskych čipov (nejedná sa o čipy grafických kariet, ale o špecializované ťažiarske procesory). Tieto čipy spotrebúvajú ohromné množstvo elektrickej enerie a produkújú veľa prebytočného tepla, rýchlo podliehajú opotrebeniu a končia na skládkach.

V metóde PoS bločenka nerozdáva žiadnu odmenu za vyťažené bloky. Ťažiari získavajú iba transakčné poplatky. To je dôvod, prečo by sa účastníci blockchainu PoS mali nazývať validátori a nie ťažiari. Proste uľahčujú proces validácie transakcií bez banskej činnosti, akou je PoW. PoS potrebujú oveľa menej elektrickej energie a sú omnoho menej náročnejšie na hardvér počítačov. Vami potvrdená a uzamknutá čiaska alebo vklad do bločenky plní úlohu, ktorá znamená súhlas so smart kontraktom. Tým predchádzate dramatickým nákladom na ťažbu či chod siete.

Potenciálne hrozby

Ak pri ťažbe typu proof-of-work máte kvalitnejší fyzický hardvér, silnejšie banské čipy a výkonnejšiu výpočtovú kapacitu, tak je pravdepodobnejšie, že vytvoríte resp. získate nové bloky. Existuje však hrozba, že ak sa na jednom mieste nahromadí viac ako 51 percent celkovej ťažby siete, tak je tento uzol schopný stať sa centrom a tým ovplyvňovať celú bločenku. To je vážna situácia, ktorú sa blokchain pokúša eliminovať. Táto hrozba sa nazýva Útok 51%.

Metóda proof-of-stake má tiež svoje slabiny. Najväčšou slabinou je to útok s názvom Nothing-at-stake attack (Útok s nenulovým vkladom). Je to dosť zložitý a komplikovaný útok, zjednodušene povedané sa jedná o útok, pri ktorom validátory nemôžu vziať nulový vklad (keďže musia vždy akceptovať nejaký nenulový vklad).

Kedy bude vydolovaný ďalší blok – Block time

Pojem block time predstavuje parameter udávajúci dobu medzi dvoma vydanými blokmi. Väčšina kryptomien používa block time v rade desiatok minút (10 minút v prípade bitcoinu), poslednou dobou sa ale objavujú nové systémy, ktoré túto dobu znižujú na rádovo desiatky sekúnd. Príkladom takéhoto systému je napr. Ethereum, ktoré sa pohybuje medzi 10-20 sekundami.

Hodnota block time hrá dôležitú úlohu pri overovaní validity transakcií, pretože väčšina systémov považuje transakciu kvôli problému viacnásobného míňania za validnú až po niekoľkých ďalších blokoch (v prípade bitcoinu ich je šesť), do ktorých je transakcia začlenená.

Vo všeobecnosti sa teda dá povedať, že čím kratší čas medzi vydaním dvoch blokov, tým rýchlejšie môžu prebiehať dôveryhodné obchodné transakcie.

Ako investovať do kryptomien?

Ak by ste sa rozhodli investovať do kryptomien, prosím, berte na vedomie, že sa jedná o investície s vysokou volatilitou (mnohokrát aj desiatky percent za deň) a o investíciu môžete kedykoľvek z rôznych dôvodov prísť. O rizikách investovania ale aj príležitostiach kryptomenových investícií sa rozpíšeme časom nižšie.

Odporúčame vám vytvoriť si peňaženku coinbase, kde môžete nakupovať a predávať Bitcoin, Ethereum a Litecoin. Môžete investovať na burze, ak však nemáte veľký štartovací kapitál, môžete sa vybrať zdĺhavejšou, ale lacnejšiou cestou, a to investovať do ťažby kryptomien.

Bločenka podľa mojej babky

Na Vianoce sa ma moja 91-ročná babička spýtala, čo to vlastne robím (doslova sa spýtala „Hapsi, te mit csinálsz?“). „Píšem voľačo o tom blockchaine“, odvetil som jej. „Čože to robíš?“, spýtala sa vydesene. Ja: „Babi, o bločenke!“ Oči sa jej rozžiarili od radosti: „Jááááj, bločenkáá, to je tá bublina s tým bitcoinom…“

Dajte o sebe vedieť

Budujete nejaký projekt na bločenkovej technológii, ktorý bude zaujímavý a prínosný pre Slovensko a slovenskú spoločnosť? Budeme radi, keď nám dáte vedieť do komentárov.