Náklady sa najčastejšie charakterizujú ako v peniazoch vyjadrená spotreba prostriedkov a práce v súvislosti s účelovo uskutočňovanou činnosťou podniku. Z hľadiska chápania N poznáme niekoľko prístupov:
1) viaže sa na výkaz zisku a strát chápeme cez bilančný prístup, pri ktorom N členíme dru hovo, t.j. na: materiálové, pracovné, fin. …
2) súvisí s kalkulačným pohľadom na N
– členenie na priame a nepriame
3) tzv. manažérsky pohľad na N, ktorý je na rozdiel od 1) a 2) pre nás významnejší v tom zmysle, že nám pomocou nákl. funkcií umožňuje okrem tvorby N-ových modelov ich minimalizáciu.
Manažérske chápanie N-ov na rozdiel od 1) a 2):
A) pracujeme s tzv. implicitnými a explicitnými N
explicitné – vyvolané spotrebou výrobných činiteľov a cih zúčtovaním v účtovníctve
implicitné – oproti expl. zahŕňajú aj tzv. N obetovaných príležitostí, v odb. liter. oportunitné N
B) berie do úvahy pri každom rozhodovaní: – prírastové N (nie marg.,), také, ktoré sú naším rozhodnutím
– utopené N – sú irelevantné tomuto nášmu rozhodnutiu
C) rozlišovanie N-ov z hľadiska času = krátkodobý a dlhodobý pohľad na N a ich vývoj.
krátkodobý, niektoré N sú chápané ako fixné, iné ako premenné – variabilné, ktoré sa menia s objemom vyrábanej produkcie; fixné faktory – vyvolávajú vznik fixných
variabilné faktory – vyvolávajú vznik var. N.
Dlhodobý nám stiera rozlišovanie N na variabilné a fixné a všetky faktory chápe ako faktory meniace sa.
Základným rozlišovacím znakom N vo vzťahu k nákl. funkciám je členenie N-ov na variabilné a fixné.
VARIABILNÉ N – sa so zmenou objemu produkcie bezprostredne menia a tá zmena, ktorá tu nastáva vo vzťahu k objemu produkcie môže mať 3 prejavy:
proporcionálne (lineárne) – sa vyznačujú tým, že rastú alebo klesajú úmerne s rastom alebo poklesom produkcie, z toho vyplýva, že na jednotku produkcie sa nemenia.
progresívne N – zahrňujú také N-ové druhy, ktoré pri raste produkcie rastú rýchlejšie, čím spôsobujú nárast jednotlivých N-ov, čo z pohľadu podniku neposudzujeme kladne.
degresívne N– ich priebeh vo vzťahu k zmene meniaceho sa rozsahu produkcie je vyvolaný takým vzťahom, pri ktorom sa N na dodatočnú jednotku produkcie znižujú, čo spôsobuje úsporu N na jednotku produkcie a je vyjadrovaný (A) kategóriou hospodárnosti. Takýto N-ový vývoj je považovaný za ekon. priaznivý.
N-ové kategórie, ktoré potrebujeme pre modelovanie N členíme na:
A) N celkom = Nvyr. + Nfix., kde jednotkové hodnoty vyjadrujeme nasledovne:
B) N jednotk. fix. = Nfix./y
C) N jedn. var. = Nvar./y
D) N jedn. celkový = N celkom/y = Nvar./y + Nfix/y
E) prírastok N marg. celkového prír. Nvar.
Význam týchto N-ových kategórií má v podniku význam pri rozhodovaní (A) o zmenách rozsahu produkcie a pri stanovení (B) optim. rozsahu produkcie.
A) ak fixné N dosahujú vysoký podiel v štruktúre celkových N, tak zmena objemu produkcie neprináša veľkú zmenu v celk. N, ale pri nezmenených realizovaných cenách výrobkov môže priniesť podniku väčší nárast zisku. Pritom v súvislosti s mechanizáciou cez substitúciu ÚF dochádza k zámene var. faktorov na fixné. Pričom, ak sa dodrží princíp zlacňovania výroby (N sa budú vyvíjať degres. na jednotku produkcie) príde k zlacneniu výroby cez zníženie N.
B) stanovíme si ho tak, že optim. rozsah produkcie z hľadiska celk. N sa dosahuje v bode, v ktorom sa Nmarg. rovnajú N jednot. celkovým.
Stanovenie optima produkcie z hľadiska spotreby var.N je v bode, kde Nmarg. = Njedn.var.
Rovnosti sa dosahujú v bode min. N, t.z. optimálny rozsah sa dosahuje vtedy, ak výrobné N je minimum.